Prečo toľko investujem do športu pre svoje deti

Nedávno som na sociálnej sieti LinkedIn objavil príspevok jedného otca, ktorý krásne vysvetlil, prečo si myslí, že športovanie dieťaťa je hodné toľkej energie, času a peňazí.

Jeden z mojich priateľov sa ma opýtal ‘‘Prečo platíš tak veľa peňazí, aby sa tvoje deti mohli venovať všetkým svojim športom?‘‘ Musím sa priznať: neplatím za to, aby deti robili nejaký šport. A pravdupovediac, minimálne ma zaujíma to, akému športu sa venujú.

Takže, keď neplatím za šport, za čo vlastne platím?

Platím za všetky tie momenty, keď sú moje deti tak unavené, že chcú prestať, ale neprestanú.

Platím za tie dni, kedy moje deti prídu zo školy a sú príliš unavené na to, aby išli na tréning, ale aj tak idú.

Platím za to, aby sa moje deti naučili byť disciplinované, sústredené a zapálené.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili starať sa o svoje telo a aj športové vybavenie.

Platím za to, aby sa moje deti naučili pracovať s ostatnými, byť dobrými tímovými hráčmi, vľúdne, keď prehrajú a pokorné, keď vyhrajú.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili vyrovnať sa so sklamaním, keď nezískajú umiestnenie alebo titul, v ktorý dúfali, a napriek tomu sa týždeň po týždni vracajú a dávajú do toho opäť úplne všetko.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili stanoviť si a dosiahnuť ciele.

Platím za šport pre moje deti, aby rešpektovali nielen seba, ale aj ostatných športovcov, funkcionárov a trénerov.

Platím za to, aby sa moje deti naučili, že to trvá hodiny a roky tvrdej práce a tréningu, aby sa človek stal šampiónom, a že úspech neprichádza za noc, ale potrebuje vytrvalosť.

Platím za to, aby moje deti boli hrdé na svoje drobné úspechy, a aby pracovali na svojich dlhodobých cieľoch.

Platím za príležitosť, aby moje deti mali priateľstvá na celý život, aby si vytvorili spomienky na celý život, a za to, aby boli také hrdé na svoje úspechy, ako som na ne hrdý ja.

Platím za to, aby moje deti boli vonku na ihrisku alebo v telocvični namiesto toho, aby sedeli pred obrazovkou...